On the summits

Kráľova hoľa

Kráľova hoľa (1 946,1 m n. m.]) je výrazný vrch v Nízkych Tatrách, najvyšší v ich východnej časti. Leží nad Šumiacom, približne 19 km južne od Svitu. Kráľova hoľa je opradená povesťami, ospevovaná básnikmi a patrí k najnavštevovanejším vrchom Nízkych Tatier. Poskytuje jedinečný výhľad na Spiš, Vysoké Tatry, Liptov ale aj Horehronie.

Hrebeň i vrcholovú časť pokrýva nízka hôľnatá vegetácia s množstvom skalnatých polí, umožňujúce nerušený kruhový rozhľad. Poloha, nadmorská výška a hôľnatý vrchol robí z Kráľovej hole jeden z najlepších vyhliadkových vrchov a tak pri vhodných podmienkach je možné pozorovať mnohé slovenské pohoria. Najlepšie pozorovateľné sú vrcholy Nízkych Tatier, Levočské vrchy, Vysoké a Západné Tatry, Malá Fatra, Kremnické vrchy, Poľana, Veporské, Stolické a Volovské vrchy, Spišsko-gemerský kras a Branisko, no tiež vrchy v severnom Maďarsku.

Rozhľadňa háj

Rozhľadňa Háj nachádzajúca sa na rovnomennom kopci je jedným z najkrajších vyhliadkových bodov v okolí Novej Bane. Dovedie vás k nej náučný chodník Zvonička, ktorý okrem rozhľadne zahŕňa aj Záhradný les, vysadený okolo Zvoničky a vedúci do areálu Kohútovo, či výhľady na Červenej a Havranej skale.

Rozhľadňa poskytuje nádherné výhľady na Novobanskú kotlinu či na hrebeň Pohronského Inovca. Priblížiť si ich môžete aj vyhliadkovým ďalekohľadom.

Čertova brána

Jedna z najznámejších a najnavštevovanejších dolín Veľkej Fatry je Gaderská dolina. Na jej konci nájadete zaujímavý skalnatý portál – Čertova brána. Ak cez bránu prejdete ocitnete sa doslova v raji.

Ku Čertovej bráne sa dostanete po značenom chodníku od turistického rozcestníka pri ústí Dedošovej doliny. Následne musíte prejsť celú očarujúcu Gaderskú dolinu a za treťou horárňou končí Gaderská dolina a vetví sa na Dedošovu dolinu a dolinu Selenec. Odtiaľ je to už len necelých 10 minút k Čertovej bráne.

Krížna

Krížna (1 574,3 m n. m.) je po Ostredku a Frčkove tretí najvyšší vrch Veľkej Fatry. Leží v podcelku Hôľna Fatra, v hlavnom hrebeni a na vrchole stojí vojenský objekt spojovej služby s vysielačmi. Z vrcholu Krížnej je kruhový výhľad.

Krížna je obľúbeným cieľom turistov, poskytujúci ďaleké výhľady. Vďaka značnej nadmorskej výške a pozícii v strede Slovenska, poskytuje výhľad na mnohé okolité pohoria. Mimo veľkofatranských vrcholov vidieť Malú Fatru, Chočské vrchy, Západné Tatry, Nízke Tatry, Poľanu, Štiavnické vrchy a Vtáčnik.

Martinské hole

Martinské hole alebo ľudovo Martinky je lokalita (oblasť), rekreačné a turistické stredisko v Lúčanskej Malej Fatre, západne smerom od mesta Martin, na južnom svahu vrcholu Krížava.

Ide o najväčšie turistické stredisko v Lúčanskej Fatre. Stredisko zimných športov na Martinských holiach má názov Winter Park Martinky (predtým Lyžiarske stredisko Martinské hole), letné stredisko Summer Park Martinky. V stredisku sa nachádza Chata na Martinských holiach. Lyžiarske stredisko sa nachádza v nadmorskej výške 1 150 až 1 456 m n. m. a ponúka 11 lyžiarskych zjazdoviek.

Kôprová dolina

Kôprová dolina (poľ. Dolina Koprowa, nem. Koprovatal, maď. Koprovavölgy) je 11 km dlhý dolinný komplex v najzápadnejšej časti Vysokých Tatier.

Dolina je široký úval s ústím na východ od Podbanského. Severný uzáver doliny tvorí úsek hlavného hrebeňa Vysokých Tatier od Hladkého štítu po Čubrinu, na západe sú Liptovské kopy a na z východe mohutná rázsocha Kriváňa. Preteká ňou Kôprovský potok. Horná časť doliny sa volá Temné smrečiny. Dolinu odvodňuje Kôprovský potok. Jeho prítoky sú pomenované podľa bočných dolín, v ktorých vyvierajú. Nefcerský potok vytvára tri kaskády: Nižný nefcerský vodopád, Prostredný nefcerský vodopád a Vyšný nefcerský vodopád. Temnosmrečinský potok vytvára Vajanského vodopád. Vo vedľajších dolinách Kôprovej doliny je niekoľko plies.

Tichá dolina

Tichá dolina (poľ. Dolina Cicha, spresnene, podľa polohy v bývalej Liptovskej župe Dolina Cicha Liptowska, nem. Tychatal, výnimočne Stilles Tal, maď. Tichavölhy a len zriedka Csendes völgy) je dolina v Západných Tatrách. Ústi vo výške 950 m n. m. pri Podbanskom. Hoci sa niekedy označuje ako prvá dolina Vysokých Tatier od západu, je Tichá dolina skôr dolinou Západných Tatier, jej podstatná časť leží medzi Liptovskými Kopami a Liptovskými Tatrami, čo sú podcelky Západných Tatier. Iba vo svojej hornej časti dolina zasahuje do Vysokých Tatier, a hranica medzi Vysokými a Západnými Tatrami vedie v skutočnosti susednou Kôprovou dolinou, ktorá je z tohto hľadiska skutočným predelom (ohraničená je západotatranskými Liptovskými Kopami na západe a masívom vysokotatranského Kriváňa na východe).

Tatranská vrchárska koruna – 4 kopce s top výhľadmi

Popradské pleso (staršie Rybie pleso, maď. Poprádi-tó, nem. Poppersee, poľ. Popradzki Staw) je pleso v Mengusovskej doline pred ústím Zlomísk pod zrázmi Ostrvy a Kôpok. Má rozlohu 6,88 ha, hĺbku 17 m a nachádza sa v nadmorskej výške 1 494,3 m n. m.

Pri plese stojí Chata pri Popradskom plese (bývalá Chata kpt. Morávku). Popradské pleso je svojou rozlohou štvrté najväčšie jazero. V limbovom háji neďaleko plesa je Symbolický cintorín obetiam Vysokých Tatier.

Horský hotel „Sliezsky dom“ je horský hotel postavený vo Velickej doline na úpätí Gerlachovského štítu, nad Velickým plesom vo Vysokých Tatrách.

Velické pleso (poľ. Wielicki Staw, maď. Felkai-tó, nem. Felker See) je pleso na najnižšom stupni hornej časti Velickej doliny vo Vysokých Tatrách.

Velické pleso je najväčšie vo Velickej doline. Má rozlohu 2,241 ha, hĺbku 4,5 m a nachádza sa v nadmorskej výške 1 663 m n. m. V blízkosti sa nachádza horský hotel Sliezsky dom. Z plesa vyteká Velický potok. Nad nim v doline je Dlhé pleso, Kvetnicové pliesko a Vyšné Velické plieska.

Hrebienok je turistické stredisko nachádzajúce sa nad Starým Smokovcom na úpätí Slavkovského štítu v nadmorskej výške 1 285 m n. m.

Tatranská Lomnica – Štart - Najvyššia dosiahnutá nadmorská výška: 1 170 m n.m. Cyklotrasa na medzistanicu lanovky Štart vedie od parkoviska pri lanovkách v Tatranskej Lomnici, ktoré obchádzame sprava. V serpentýnach stúpa popri zjazdových tratiach.

Sedlo Veľký Šturec

Veľký Šturec (1 010 m n. m.) je nevýrazné sedlo v hlavnom hrebeni Veľkej Fatry, medzi Krížnou (1 574,3 m n. m.) a Zvolenom (1 402,5 m n. m.), na východnom úpätí vrchu Šturec.

Nachádza sa v juhovýchodnej časti Veľkej Fatry, na hranici geomorfologických podcelkov Zvolen na východe a Hôľna Fatra na západe. Vedie ním hranica medzi Žilinským a Banskobystrickým krajom a zároveň okresmi Banská Bystrica a Ružomberok. V sedle sa stretávajú katastrálne územia obcí Liptovské Revúce, Motyčky a Staré Hory.

Cez sedlo prechádza značkovaná turistická a cyklistická trasa, súčasť Cesty hrdinov SNP (E8) medzi Zvolenom a Krížnou. Je pomerne ľahko prístupné, práve vďaka komunikácii, ktorá ním prechádza.

Page updated

Google Sites

Report abuse