Benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku tvorí súbor opevnených sakrálnych stavieb v obci Hronský Beňadik v okrese Žarnovica v Banskobystrickom kraji. Nachádza sa na južných výbežkoch Pohronského Inovca v údolí rieky Hron. Kláštor bol 15. mája 1965 vyhlásený za kultúrnu pamiatku, v roku 1970 za národnú kultúrnu pamiatku a v roku 2011 za jeden zo siedmich divov Banskobystrického samosprávneho kraja.

Benediktínske opátstvo v Hronskom Beňadiku slávnostne posvätili v roku 1075 v prítomnosti zakladateľa kláštora, uhorského kráľa Gejzu I. Kláštorný komplex, ako to vyplýva zo zakladacej listiny rádu, bol už vtedy stavebne dokončený. Súčasne so zriadením rádu kráľ v listine priznal novovzniknutému kláštoru majetkové práva a privilégiá. Podľa nej kláštoru patrili rozsiahle majetky okrem samotnej Tekovskej stolice aj v stoliciach Nitrianskej, Ostrihomskej, Novohradskej a ďalších; k privilégiám patrilo napr. právo vyberanie tzv. soľného mýta v Sedmohradsku a mýta z plavenia dreva na Hrone.

zdroj. wikipedia